Pomstitelia Dett

„Dedko, porozprávaj mi o tom ako tvoj otec našiel dedičku.“

„Nathaniel, veď o našich dejinách vieš všetko.“

„Áno ale chcel by som to počuť od teba. Viem, že vtedy si tam bol tiež.“

„To máš pravdu, ale bol som ešte malý chlapec. Vlastne bol som v tvojom veku.“

„Ale pamätáš si čo sa vtedy stalo.“

„Na to sa nedá zabudnúť, vnúčik môj.“

„Tak mi o tom porozprávaj. Prečo to dievča zabili?“

„Celé tie roky som sa k tomu nevyjadroval, ale keď to chceš vedieť poviem ti tento príbeh tak, ako som ho vnímal ja.“

Mal som vtedy päť rokov, no pamätám si to akoby to bolo len včera. Môj otec a jeho partner hľadali dedičku už mnoho rokov predtým ako som sa narodil, no úspešne sa im skrývala a utekala. Preto keď sa objavili stopy po čaroch v jednej malej dedine, povolali posily. Moja nebohá mamička sa toho času už nedožila a preto ma otec zobral so sebou. „Syn môj, dnes budeš svedkom historickej udalosti.“ Hovorieval mi cestou. Keď sme našli ten správny dom, bola noc a všade ticho. Prikázali mi zostať so skupinkou mužov vonku pred domom a ostatný sa rozutekali zaistiť všetky východy. Otec vyrazil vchodové dvere a o pár sekúnd dedičku vyviedli von. Otec prehľadal celý dom ale po knihe nebolo ani stopy. Dedička neodpovedala na otázky a nebránila sa mučeniu. Jediné čo jej ústa vyriekli bolo, že knihu zničila. Lenže každý vie, že to sa nedá. Je chránená kúzlom. Nebol to pekný pohľad. Jej telo pomaly vypúšťalo dušu, no to nikomu nestačilo. Napokon ju trafili kameňom do spánku a padla mŕtva na zem. 

„Nikdy viac som nevidel toľko krvi.“  

„Prečo sa jej nespýtali na tie kúzla? Veď, keby k nej boli milý určite by vám nejaké čary ukázala. Alebo nie?“

„Ach, chlapče. Nechať dedičku čarovať, to by nás stálo život. Naša garda je stvorená na vraždenie dedičiek a ich komunita je zasa vytvorená preto, aby vyvraždili nás.“